Vetranie s rekuperáciou

Zateplovanie je súčasný trend

Snaha znižovať náklady na vykurovanie je v posledných rokoch tak výrazná, že sa nedá prehliadnuť. Často je témou prvých rozhovorov budúceho stavebníka s architektom. V čase projektovej prípravy sa venuje veľa času diskusii o type okien a hrúbke zateplenia fasády, čoho výsledkom je dnes často veľmi dobre zateplený dom s malými tepelnými stratami, dokonca bežne na úrovni nízkoenergetického domu.
Stavebník si neuvedomuje, že tieto nízke náklady sa dajú dosiahnuť len tým spôsobom, že dom sa vlastne vzduchotesne uzavrie.

Všetky tie opatrenia na dokonalé zateplenie budovy sú zároveň zásahy so snahou utesniť všetky možné otvory, kadiaľ by mohol do stavby vnikať studený vzduch.
Do dobre postaveného nízkoenergetického domu sa chladný vzduch nedostane, ale nedostane sa ani von vzdušná vlhkosť, ktorá vzniká pri prevádzke domu.
Vlhkosť v dome vzniká z viacerých zdrojov(Kúpelňa, pranie, sušenie prádla, varenie, kvety a samotní obyvatelia domu) a napríklad štvorčlenná rodina dokáže za deň vyprodukovať až 14l vody.

•	jeden človek v kľude	40 g/h
•	jeden človek pri bežnej domácej práci	90 g/h
•	kvetina v kvetináči	10 g/h
•	varenie a upratovanie s pomocou vody	1 000 g/h
•	práčka	300 g/ cyklus
•	sprcha	2 600 g/h
•	voľná vodná plocha	200 g/h (m2 • h)

Príklad: domácnosť so 4 ľuďmi, 100 - 140 m2 obytnej plochy

•	48 „človekohodín“ v kľude   (4 osoby 12 h)	1 920 g/deň
•	24 „človekohodín“ pri práci  (4 osoby 12 h)	2 160 g/deň
•	15 kvetín	3 600 g/deň
•	3 hod varenia a upratovanie vodou	3 000 g/deň
•	0,5 pracieho cyklu	150 g/deň
•	60 min. sprcha   (4 os. á 15 min.)	2 600 g/deň
•	1000 cm2 volnej vodnej plochy	480 g/deň
•	ďalší vplyv (napr. zmoknuté šaty)	200 g/deň
	Spolu	14 110 g/den

Preto vlhký vzduch, musíme vedieť dostať z domu von. Keď tento problém podceníme, vráti sa nám to veľmi rýchlo tvorbou plesní s ktorými budeme roky márne bojovať.
V minulosti problém s vnútornou vlhkosťou neexistoval, pretože stavba mala mnoho netesností. Napríklad konštrukcia okien nezabezpečovala dostatočnú tesnosť a aj okolo okien a dverí bolo dosť netesností. Tak isto strecha mala množstvo otvorov kadiaľ dom „zdravo“ dýchal .Zateplenie fasády polystyrénom a teda jej dokonalé vzduchotesné obalenie nebolo donedávna vôbec bežné. Domy „dýchali“ ,ale je pravda , že za cenu vysokých nákladov na kúrenie, ktorým sme museli tieto straty nahrádzať.
Dnes si už mnoho stavebníkov nutnosť vetrania v nízkoenergetickom uvedomuje, a venuje tomu pozornosť. V aktívnom dome to však dosiahneme bez straty tepla a v kombinácii s progresívnymi technológiami.

Štandardné riešenia

Novými stavebnými technológiami a materiálmi zabezpečíme to, že dom sa stáva svojimi vlastnosťami nízkoenergetickým ,ale pri výbere kúrenia, chladenia a vetrania postupujeme tak ako doteraz.
Vrcholom progresu vo vykurovaní je ešte aj dnes kondenzačný plynový kotol, ktorý je často najjednoduchším , ale v prevádzke pri dnešných cenách plynu aj najdrahším riešením.
Chladenie klimatizačnou jednotkou s vnútorným splitom ,ktorý fúkaním chladného vzduchu do miestnosti často prostredie obyvateľom domu skôr znepríjemňuje a hlukom vonkajšej jednotky dokáže znepríjemňovať život aj susedom, je tak isto najjednoduchším, ale určite nie najhospodárnejším riešením. S klimatizáciou u nás nemáme tie dlhoročné skúsenosti a žiaden z dodávateľov tejto „klasiky“ Vás neupozorní ,že ste si práve nechali nainštalovať najväčší spotrebič elektrickej energie v dome. Často na to upozorní až účet od dodávateľa elektriny.
Vetranie sa ešte stále často zredukuje len na vetranie kúpeľne a WC, lebo tak to predsa doteraz vždy stačilo. Že doteraz boli domy v porovnaní s naším nízkoenergetickým domom vybavené množstvom “vetracích“ otvorov, ktorými dom „pekne dýchal“ a že tie sme mu všade dôsledne zatvorili, zistíme hneď prvú zimu.

Zatepľovanie a jeho dôsledky

Zaujímavé je ako sa mení myslenie stavebníkov na Slovensku, ešte pred desiatimi rokmi na otázku či uvažuje so zateplením bola bežná reakcia “nie, je to strašne drahé“. Dnes zatepľujú všetci. Všetci vyberajú „kvalitné okná“ , vedia že strechu treba poriadne izolovať „najlepšie 20 cm minerálnou vlnou Rockwool“ a utesniť to kvalitnou parozábranou Doerken... Málokto si však neuvedomuje, čo to vlastne znamená, že zatepľovanie je vlastne utesnenie všetkých možných otvorov, ktorými v minulosti tie domy tak pekne “zdravo dýchali“. Dôsledky takýchto opatrení väčšinou nedajú na seba dlho čakať. Vlhkosť, ktorá v dome vzniká činnosťou jeho obyvateľov a nemá možnosť vyvetrania do vonkajšieho priestoru sa zhromažďuje a je živnou pôdou pre plesne. Plesne nie sú problémom iba estetickým, spóry plesní, ktorými sa plesne vlastne rozmnožujú a dokážu sa rozšíriť na veľkom území sa vznášajú v takomto prostredí vo vzduchu a dokážu, zvlášť u malých detí vyvolávať alergie tým, že sa zachytia na sliznici, kde nachádzajú živnú pôdu a je tam sústavne dostatočne vlhko. Alergické reakcie s astmatickými následkami nedajú na seba dlho čakať.

Vetracie minimum

To najjednoduchšie riešenie vetrania, ktoré už ale zodpovedá potrebám nízkoenergetického domu je vetracia jednotka Stiebel Eltron LWZ 161 s rekuperáciou ,teda spätným získavaním tepla. Vzduch ,ktorý sme kúrením vyhriali na teplotu 22 C odsávame z miestnosti, ale predtým ako opustí dom sa v rekuperátore stretne s prichádzajúcim studeným vzduchom, ktorý privádzame z vonka. Pri stretnutí v rekuperátore odovzdá teplo prichádzajúcemu studenému vzduchu bez toho ,aby sa čerstvý vzduch miešal s odvádzaným vydýchaným vzduchom.
Účinnosť takéhoto vetrania býva až 90%, čo znamená, že skoro všetko teplo sa napriek účinnému vetraniu znova vráti do domu.
Takáto vetracia jednotka sa dá spolu s inštaláciou vetracích kanálov v novostavbe rodinného domu zabezpečiť za menej ako 100 000.-Sk.

Vetranie s rekuperáciou a tepelným čerpadlom v kombinácii so slnečnými kolektormi

Zaujímaým systémom pre centrálne vetranie rodinných domov, a výrobou tepla v integrovanom tepelnom čerpadle využitého na vykurovanie a so zabudovaným zásobníkom TÚV s pripojením na solárne kolektory je Stiebel Eltron LWZ 403 SOL. Toto zariadenie je určené pre domy s tepelnou stratou do cca 10 kW, a takých sa dnes na Slovensku stavá väčšina..
Rekuperácia tepla z odpadového vzduchu sa prevádza pomocou veľmi účinného výmenníka a následne tepelným čerpadlom vzduch – voda. Teplo vyrobené tepelným čerpadlom sa využíva na vykurovanie a na vyhrievanie TÚV vo vstavanom zásobníku s objemom 200 l. Táto vetracia jednotka má možnosť pripojenia 2 – 4 solárnych kolektorov. Zo slnka možno nahradiť až 30% ročnej potreby tepla na vykurovania a prípravu TÚV.
Zariadenie je kompaktné a obsahuje všetky potrebné obehové čerpadlá ako aj inteligentný riadiaci systém s jednoduchou obsluhou, ktorý optimalizuje všetky procesy a prevádzkové režimy a súčasne slúži ako týždenný eqitermický regulátor kúrenia a TÚV.
Náklady na vykurovanie sa touto vetracou jednotkou s tepelným čerpadlom v kombinácii so solárnymi kolektormi znížia oproti vykurovaniu plynom výrazne viac ako o polovicu.

Náklady a návratnosť

Každá diskusia o využívaní progresívnych technológií, končí otázkou „koľko to ale všetko stojí?“. Pri rozhodovaní, ktoré riešenie je výhodné je potrebné vedieť porovnávať, k tomu nám jedna cena realizácie progresívneho riešenia nestačí.
Musíme vedieť aj to, koľko nás bude stáť naša „plynová“ klasika. Ďalšia informácia je , koľko budem platiť za vykurovanie môjho budúceho domu ak budem používať plyn a koľko to bude pri použití tepelného čerpadla. Ľudia sa často pustia do stavby domu a vôbec nevedia čo to znamená v nákladoch na vykurovanie plynom. Nízke náklady na vykurovanie a chladenie pri využití tepelných čerpadiel v kombinácii so solárnymi kolektormi a chladiacich stropov už dnes vyvážia, niekedy skutočne nie veľké rozdiely v cenách realizácie.
U niektorých projektov sa návratnosti investícií dostávajú do prekvapivo krátkych období, ktoré začínajú už dvoma rokmi a bežne dosahujú päť ročné obdobie. A to ešte plynári nepovedali svoje posledné slovo.